CzechFolks.com PLUS

Tanečnice, choreografka, učitelka. Zuna Kozankova vystudovala tanec na Taneční Konzervatoři a na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě. Jako tanečnice, taneční pedagožka, choreografka, či asistentka choreografie působila a působí v Rakousku, České republice, Německu, Polsku, Velké Británii, Kanadě či Thajsku. Vlastní choreografické tvorbě se věnuje od roku 1995. V rámci taneční společnosti ARTYCI, kterou založila se svým mužem Milanem, který rovněž pracuje jako taneční pedagog a choreograf, vytvořili několik kratších i celovečerních děl za účasti domácích i zahraničních umělců.

Během dvaceti let vyvinula Zuna zcela jedinečný styl založený na kontaktní improvizaci, práci s anatomií lidského těla, spirální dynamikou, Shiatsu a dalších technikách opírajících se o filosofii Taoismu a léčivé přístupy k tělu v pohybu.  

Pohyb však je také technikou, jak vyjadřovat pocity, pro které občas nemáme slova. Je to způsob, jak být plně v přítomnosti.

Sama jsem k Zuně na její taneční hodiny chodila několik let. Přineslo mi to nejen radost z pohybu, ale i možnost změn některých důležitých postojů k životu. Přímý a jasný způsob výuky Zuny a její silná osobnost mne velmi inspirují. A tak, je li pohyb a to, jak se jím dá komunikovat s druhými a se světem tím, co vás naplňuje, můžete navštívit některý z tanečních seminářů www.artyci.com.

Rozhovor :

Co bys o sobě řekla jedním slovem?

Žena.

Vnímáš se spíš víc jako choreografka, nebo tanečnice?

Vnímam sa skôr ako bytosť, ktorá sa vyjadruje pohybom – či už ten pohyb vytváram ako choreografka, učím ho, alebo sa ním vyjadrujem ako tanečnica na javisku. Avšak byť choreografkou je zatiaľ pre mňa najťažšie, pretože výpovede, ktoré vkladám do svojich predstavení, nie sú ten stredný prúd, ktorý by oslovoval masy. Nepotrebujem ako tvorca zaujať diváka niečím len preto, že je to ohurujúce, alebo je to „in“. Pri tvorbe predstavenia sa úprimne delím o svoje vnútro, či už vo výpovedi alebo vo forme predstavení. A tak sa v tvorbe cítim niekedy veľmi osamotená.

Co pro tebe tanec znamená?

Sebavyjadrenie. Cestu objavovania vlastného tela i vlastnej duše. Cestu medziľudskej komunikácie. Cestovanie. Voda pre rybu… Myslím, že ja som si tanec nevybrala, že „on“ si vybral mňa. Je to úžasný spôsob ako sa napojiť na svoje podvedomie. Som toho názoru, že podvedomie máme v tele. Každá naša bunka z neho obsahuje časť, všetko, čo robíme, všetko na čo myslíme sa ukrýva v pamäti nášho tela. Je úžasné pozorovať ako tanec, či pohyb ako taký, dokáže odkrývať duše ľudí, odhaľuje ich charaktery, ich podstatu. Člověk môže klamať slovami, ale telo klamať nedokáže. Ukazuje vždy pravdu a to ma na tom fascinuje.

Byl tanec tvým životním snem?                                        

Nedokážem presne posúdiť, či bol tanec mojim životným snom. Nikdy som nad tým takto neuvažovala. Skôr by som to nazvala „poslaním“, ktoré plním a ktoré mi spôsobuje nesmiernu radosť, naplnenie. Našla  som sa v ňom už v detstve.

Keď som mala približne dvadsať, mala som obrovskú krízu, počas ktorej som tanec stratila. Opäť sa však vrátil, keď som pochopila, že tancom netreba dokazovať svoju hodnotu pred ostatnými ľuďmi. Dnes robím tanec, pretože ma baví, som v ňom dobrá, a pretože ma napája na vlastnú dušu. Tancujem na javisku, učím, tvorím, píšem o tanci.

Pre niekoho môže byť tanec nepodstatnou ľudskou zábavkou, pre mňa je CESTOU. Dlhé obdobie bol jedinou cestou, dnes sa k nemu pridal taoizmus a mnohé oblasti s ním spojené. Taoizmus je cestou samou osebe, s tancom, ktorému sa venujem, sa nádherne dopĺňajú.

Co si přeješ svým žákům předat? 

Tanec učím už 20 rokov. Neučím kroky, pohybové väzby či zostavy, ktoré po mne opakujú zdesení študenti, ako by si mohol niekto predstaviť. Učím ľudí symbióze s vlastným telom.  Nepotrebujem nikoho presviedčať o potrebe toho, čo robím. Okrem toho, že sa ľudkovia na mojich hodinách zapotia, spriechodnia si energiu v meridiánoch, dostávajú aj niečo navyše. Tancom učím ľudí zodpovednosti za vlastné telo, tancom ich učím komunikovať medzi sebou, so svojim vlastným telom i dušou. Učím ich citu pre čas i priestor, orientácii v niekoľkodimenziálnom svete ľudského tela a vesmíru. Najviac si však prajem predať im radosť z toho, že sa hýbu prirodzene a pritom aj kultivovane. Mnohé poznatky, ktoré sa moji študenti naučia pri tanci, nemajú zjavne s ich bežným, osobným či pracovným životom nič spoločné. Opak je však pravdou. Všetko, čo sa na hodine tanca človek naučí a pochopí, môže retransformovať do svojho života a skvalitniť ho tým.

Čeho bys chtěla ještě dosáhnout? Co Tě láká jako meta?

Chcela bysom dokázať žiť Tao. Zatiaľ taoizmus študujem – cez čínsku medicínu, akupunktúru, I ťing, shiatsu, chi kung, dokonca aj cez tanec.Všetka tá múdrosť, ktorá je v tao obsiahnutá, je mi veľmi blízka a učím sa kus tejto múdrosti každý deň – ako žiť sama so sebou, ako komunikovať s ľuďmi, ako vychovávať dieťa, ako prekonávať prekážky.No tao je nekonečný proces a ja som iba na začiatku. Chcela som tento život prejsť veľký kus tejto cesty.

S kterou historickou, nebo současnou postavou by ses ráda setkala?

So Silvestrom Stalone (smích).

Kdybys měla kouzelnou moc a měla jedno přání. Co by to bylo?

Priania sa menia tým, v akej je člověk situácii a ako sa vyvíja.

Nedokážem podať takú odpoveď, ktorá by platila aj zajtra.

* * *

Foto pro CzechFolks.com © z archívu Zuny Kozánkové