By: Stan Háber

Stan Háber — Thu, 13 Jan 2011 21:25:40 +0000

Pán Krivanek, áno, veľa svedectiev som o spomínanej udalosti pozbieral a publikoval. Ďakujem, že ich tu pripomínate. Dodávam:
Stanislav Čeček vlastnoručne napísal takéto poznámky k vyšetrovaciemu spisu:
„Z priloženého vyšetrovania je nutné vyzdvihnúť nasledujúce výpovede: 1. Štyria svedkovia vypovedajú súhlasne, že z výšky 70 – 100 m pred pádom lietadla niekto vyskočil, alebo vypadol.
2. Tieto výpovede potvrdzuje tiež fakt, že gen. Štefánik nebol popálený a dopadol na zem mimo lietadla.
Logicky potom vyplýva otázka, prečo vyskočil, alebo vypadol.
Ak pozoroval nebezpečenstvo a vyskočil, musela nastať katastrofálna porucha, inakšie letec lietadlo neopúšťa. Ak vypadol následkom prevrátenia vo vzduchu, musela opäť nastať hrubá technická chyba, ktorá to zavinila.
Jeden zo svedkov pripomína zablesknutie pri motore, potom zoskok a pád. Mohol to byť teda požiar na palube (dosvedčilo by to aj rýchle vzplanutie lietadla na zemi). Podmienky nebezpečenstva požiaru tu boli.
Manévrovanie spojené s pristávaním ľahko preplní splynovače a výtok benzínu, čo sa stáva často.
Ak sa lietadlo prevrátilo vo vzduchu, svedčilo by to o nemožnosti riadiť lietadlo. Pri nárazovom vetre sa mohli strhať lana kormidla a ich jednostranná funkcia privodila obrat a pád.
Najpravdepodobnejšia je strata rýchlosti.
Pilot sa trhnutím kormidiel snažil ovládať v kritickom okamihu lietadlo – nastáva pád z malej výšky, ktorého priamym následkom sa bystrý Štefánik chcel zoskokom vyhnúť, t. j. z dvoch ziel volil to miernejšie.
Rozhodne však podľa mojej mienky nenastala katastrofa následkom odstrelu. I psychologicky je to vysvetliteľné: keby bol niekto v lietadle ranený, alebo lietadlo samo zranené, bol by pilot pristál určite pri prvom nasadnutí na pristáte.“
To všetko napísal generál Čeček 22. marca 1928, ktorý neobjavil zápisník v osobných veciach mechanika lietadla a tak nevedel o prestrelení antény na lietadle. Preto predpokladal vplyv vetra na kormidlá výškovky, kým v skutočnosti ju zablokoval prestrelený drôt. V tom čase bol generál Stanislav Čeček vedúcim Vojenskej kancelárie prezidenta republiky Tomáša G. Masaryka. Streľbu na lietadlo potvrdil. Myslel si však, že nemala vplyv na kormidlá lietadla, v čom sa mýlil. Potvrdil aj zásah jedného z motorov lietadla. A výskok generála nad zemou. Vychádzal z výpovedí svedkov, ktorých komisia vyšetrovala. Takže niet prečo o týchto skutočnostiach pochybovať.

By: Lada Krivanek

Lada Krivanek — Wed, 12 Jan 2011 19:56:22 +0000

Milý pane Hábere,
díky moc za Váš další velice zajímavý článek, klobouk dolů! Přesto se mi daleko více líbil Váš původní článek “Stále živé otázniky o smrti Milana Rastislava Štefánika” ze dne 3.5.2010 na Dolezite.sk (http://dolezite.sk/Stale_zive_otazniky_o_smrti_Milana_Rastislava_Stefanika_68.html), ke kterému jsem Vám tam připsal i můj komentář 20.11.2010.
Nemohu si však nijak srovnat svědectví Michala Lechty z Ivánky pri Dunaji, který v dnešním článku říká: …”lietadlo sa naklonilo a prudko padalo k zemi. Bežali sme k nemu, boli sme pri ňom prví. Všetci z lietadla boli mŕtvi. Je isté, že hlavného letca zasiahla strela do hlavy ešte vo vzduchu”,
a další svědectví Jozefa Haronika z Vašeho původního článku, který říká: …Na ceste ležal nejaký muž v kombinéze. Vtedy som ešte nevedel, že je to Štefánik. Lietadlo horelo asi desať-pätnásť metrov od neho. Ležal na chrbte a bolo jasne vidieť, že dýcha – kombinéza sa pohybovala. Nato sa objavil muž na bicykli, ktorý prišiel smerom od Bratislavy. Mohol mať asi štyridsať rokov. Hneď za ním prišlo čierne auto, z ktorého vystúpili neznámi civilisti. Zohli sa nad Štefánikom a rozopli mu kombinézu. Pod ňou mal kožené sako a v ňom zlaté hodinky, ktoré odopli a strčili si ich do vrecka. Našli uňho aj doklady, podľa ktorých zistili, koľkí boli v lietadle. Preto hneď vydali rozkaz vojakom, ktorí prišli za nimi, aby našli ďalších troch Štefánikových spolucestujúcich. Jeden ležal v priekope pri ceste neďaleko Štefánika. Okolo hlavy mal bielu šatku so stopami krvi. Bolo zjavné, že je mŕtvy. Druhý ležal tiež mŕtvy v žite. Tretieho nemohli nájsť. Jeden čatár odtrhol tyč z lietadla a prehrabával trosky, a tak ho našiel. Všetkých troch naložili do vojenského nákladného auta. Pozostatky muža z lietadla zabalili do plachty. Na Štefánika som videl zblízka, keďže som bol iba dva metre od neho. On jediný žil. Keď mu rozopli kombinézu, nikde nebolo vidieť nejaké stopy krvi. Len jeho jediného naložili do čierneho osobného auta.
Proto se spise priklanim k Vasemu prvnimu clanku.
Srdečně zdravím, a přeji Vám mnoho úspěchů v bádání, abychom se již jednoho dne konečně dozvěděli pravdu.

Comments on: Stanislav Háber: Tradícia a nejasná Štefánikova smrť

By: Stan Háber

By: Lada Krivanek