vo svojom názore sa úplne zhodujem s jedným z komentárov – je dôležité poznávať aj túto veľmi neradostnú stránku našej spoločnej histórie, pripomínať si ju, nezabúdať na ňu, písať o nej, neustále upozorňovať na podstatu komunistickej diktatúry a jej predstavu o absolútnom ovládnutí spoločnosti a prezentovať to ako výstrahu nielen pre dnešok, ale predovšetkým pre budúcnosť.

Zoznam politických väzňov československého komunistického režimu, medzi nimi mnoho vynikajúcich osobností či už z politickej, kultúrnej, alebo vojenskej oblasti je naozaj nesmierne dlhý. Len v pracovných táboroch na Jáchymovsku, Příbramsku a Hornoslavkovsku sa podľa dostupných odhadov v čase existencie nápravných pracovných táboroch vystriedalo okolo 70.000 väzňov, z čoho asi dve tretiny boli väzni politickí.

V súvislosti s menami niektorých vynikajúcich známych osobností, ktoré v článku uvádzate a ktorí prešli trestným tábom Vojna počas rokov jeho existencie ako politickí väzni by som ich rád doplnil ešte o jednu zaujímavú osobnosť, a to Jaroslava Brodského – učiteľa, politického väzňa, neskoršieho spoluzakladateľa a až do svojej emigrácie v auguste 1968 generálneho tajomníka K231 (Klub 231). Je taktiež autorom svojej jedinej, autobiografickej knihy “Řešení Gama”.

Jaroslav Brodský, pôvodne odsúdený na 15 rokov, sa do tábora Vojna na Příbramsku dostal z väznice Bory, zhodou okolností, alebo snáď zámerne, dňa 7.novembra 1951, presne v deň, keď si komunistický režim pripomínal “slávne” výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie… Jaroslav Brodský sa stal známym predovšetkým tým, že ho ako jediného z politických väzňov v histórii táborov menovali rozkazom veliteľa do funkcie tzv. staršieho tábora v lágri Vojna. Táto funkcia bola prideľovaná výhradne väzňom z radov kriminálnych, alebo retribučných, v žiadnom prípade však nie politických. Aj keď funkcia staršieho tábora mala výhradne slúžiť ku prospechu odsúdených, v skutočnosti sa zo starších tábora z radov kriminálnikov a retribučných stávali ochotní bomzáci, udavači a donášači, predovšetkým vďaka výhodám, ktoré z funkcie vyplývali.

J. Brodský sa však nikdy na stranu veliteľa tábora a dozorcov nepostavil a s veľkou nevôľou, funkciu prial, pričom sa vždy snažil urobiť všetko, čo bolo v jeho obmedzených silách v záujme aspoň minimálneho zlepšenia podmienok muklov v tábore, predovšetkým politických. Odmietal sa od ostatných väzňov odlišovať, chodil v rovnako špinavých handrách, odmietal splniť akýkoľvek rozkaz, s ktorým nesúhlasil a vyhlasoval, že si kôli jeho nesplneniu rád pôjde sadnúť trebárs aj do bunkru. Keďže veleniu lágra po nejakom čase došlo, že ich ideologický experiment so zavedením zvýšenej disciplíny a represií voči odsúdeným za pomoci nepoddajného kápa z radov politických väzňov úplne zlyhal, situáciu vyriešili tak, že po niekoľkých mesiacoch bol J.Brodský nečakane prevezený na iný tábor, kde už bol starším tábora gestapák, odsúdený na doživotie…