CzechFolks.com PLUS

Čo patrí k Vianociam? Zvyky? Darčeky? Modlitby? Jedlo? Chute? Vône? Sneh? Možno všetko z toho a možno nič. Okrem toho jediného, bez čoho Vianoce nemôžu byť. Bez viery. Nič viac nepotrebujeme. A všetko nás môže k viere viesť. Stačí len chcieť.

Z detstva si pamätám chuť kapustnice. Takú chuť, akú nikdy kapustnica inokedy v roku nemala. Musela obsahovať najmenej dva druhy klobás. Sušené hríby. Smotanu. A mrveničku. Rybie šupiny sa dávali pod obrus, aby celý rok nechýbali ľuďom za stolom peniaze. A starý otec, ktorý mi nahrádzal otca od malička, rozkrojil jablko. Ak bolo zdravé, mala byť zdravá celá rodina.

Pamätám si, že raz rozkrojil červivé. A hneď ho aj zahodil. A rozkrojil ďalšie. Nikomu sa nič z rodiny vtedy celý rok nestalo. To len starý otec mal rok pred tými Vianocami infarkt. Ale aj tak chodil do práce. Až do 79 rokov. Bolo to v roku 1979. Vtedy šiel na dôchodok. Rátate správne. Narodil sa v roku 1900 vo Viedni.

Čtěte více ZDE »

Horúce slnko pražilo na dunajské nábrežie v Bratislave. Vybrali sme sa s dcérou na rameno tejto rieky v Karlovej Vsi. Do lodenice. Chcela mame ukázať kúsok romantiky v centre veľkomesta.

Vodáci z blízkeho klubu práve vyberali kanoe. Nasadali do nich a šinuli si to pokojnou vodou v dunajskom ramene. Bystro ponárali svoje veslá do takmer nehybnej hladiny lesknúcej sa zrkadlovo oproti oblohe. Kúsok za pevninou sa valil európsky veľtok. A v tom to prišlo! Zbadal som dávnu spomienku!

Čtěte více ZDE »

Mal som kamaráta. Bol diakonom. Rok po skončení bohosloveckej fakulty mu vo veku dvadsaťtri rokov Svätý Otec udelil výnimku. Vďaka nej ho mali vysvätiť za kňaza o dva roky skôr, ako predpisovala veková hranica dvadsaťpäť rokov. Vravelo sa tomu, že dostal dišpenz od pápeža na vysviacku. Pozval ma spolu s jedným mojím známym. Pre kňaza je tento deň dôležitejší ako pre iných po skončení vysokej školy promócia. Nuž sme rozmýšľali, čo mu kúpiť?
Dôstojný pán Stanko Fedor bol veľmi skromný. V izbe mal len skriňu, stôl, jednu stoličku, bibliu, kríž a posteľ. Viac nič. Nakoniec sme dostali nápad. Cez víkendy brával deti mnohodetným rodinám v Košiciach. Chodil s nimi na výlety. Tak sme sa rozhodli, že mu kúpime niečo praktické. Spací vak a turistické nádoby – tzv. ešus. Vysviacku mal v kostole zasvätenom sv. Mikulášovi v Banskej Bystrici na hlavnom námestí. Z Košíc sme cestovali už v noci. Moja manželka nám nabalila vyprážané kuracie rezne.
Čtěte více ZDE »

Ján Maliarik patril od začiatku nášho storočia až do svojej smrti v roku 1946 k uznávaným filozofom sveta. Narodil sa na Myjave 8. septembra 1869. V jedenástich rokoch mu zomrel otec. Vyrastal vo veľkej biede len s matkou po smrti jeho troch súrodencov.
Skromný evanjelický kňaz upútal na seba pozornosť v roku 1909, keď vystúpil vo Viedni s prednáškou Od Časného k Večnému podľa Šrí Šankaračárii. Ohlas bol tak veľký, že prednáška vyšla knižne. Princezná Oľga z Hohenlohe ho požiadala, aby vystúpil s vlastnou kázňou Tri Slova k Vykúpeniu Sveta, čo aj v roku 1911 urobil za jej účasti v malom kostole vo Veľkých Levároch, kde bol kňazom.
Koncom roku 1913 napísal svoje prvé Memorandum, v ktorom žiadal nezávislosť slovenského národa, rovnako aj poľského a všetkých ostatných zo žalára národov monarchie. Bez týchto podmienok nebol podľa Jána Maliarika možný svetový mier a preto memorandum poslal v maďarčine uhorskému premiérovi Štefanovi Tiszovi v januári 1914. Tento čin však neschvaľovala cirkevná vrchnosť a Ján Maliarik musel požiadať o predčasnú penziu koncom roka 1914 vo veku 45 rokov.
Čtěte více ZDE »

Klikněte na obrázek pro vstup do Galerie CF Plus a nebo pro zvětšení

Najznámejším románom pre celé generácie Slovákov, ale aj Čechov, ba aj v ďalších desiatkach krajín, kam bol preložený, je príbeh Fontána pre Zuzanu od Eleonóry Gašparovej.

Táto slovenská spisovateľka napísala citlivý román o láske pre dospievajúcu mládež podľa svojho syna Milana, ktorého každý poznal ako Mila. Kto by si nepamätal na príbeh zamilovaného študenta a začínajúceho sochára, ktorý pre svoju mladú lásku opraví pokazenú fontánu na sídlisku plnom sivých uniformovaných domov?

A táto knižka má svoj odraz v realite. Milo bol umelecký sklár. Vysokú školu výtvarných umení ukončil v roku 1978 s prácou s názvom Špirála večnosti. Fontána pre Zuzanu je od roku 1971 bestselerom na knižnom trhu…

Čtěte více ZDE »

Klikněte na obrázek pro vstup do Galerie CF Plus a nebo pro zvětšení

V čase, keď som si robil vodičský preukaz, zapísalo sa mi do podvedomia, že motoristi si musia pomáhať. Za každých podmienok. Jednoducho existuje čosi ako autosolidarita. A tak teda nerozmýšľam. Vidím šoféra v núdzi – pomáham.

Raz na frekventovanom bratislavskom moste som zbadal chlapa mocujúceho sa s výmenou kolesa. Ochotne za ním flekujem. Cúvam ku krajnici. Vybieham z vozidla. Vyberám zdvihák. Nasadzujem ho. Krútim ním. Dvíham auto. Povoľujem matice kľúčom. Keď tu zrazu sa opravované auto začalo posúvať. Smerom na to moje zaparkované pod tým jeho črepom smerom dole brehom!

“Jááááááááj!” zjačal šofér. “Ja som zabudol zatiahnuť ručnú brzdu!”

Čtěte více ZDE »

Keď som nastupoval do televízie, musel som prejsť lekárskou prehliadkou. Na túto udalosť som sa patrične vystrojil. Dal som si tvídový oblek sivej farby k sivým mokasínam. Cítil som sa veľmi komfortne. Takto vyparádený som sa vybral na zdravotnú prehliadku.

Vystúpil som z električky. Cestu k zdravotnému zariadeniu som sa rozhodol skrátiť krížom cez blízke parkovisko. Načo by som chodil dookola po chodníku? Deň predtým pršalo. Nevšimol som si, že parkovisko je zaplavené blatom. Mne nad hlavou krásne svietilo jarné slnko. Razantne som vykročil z chodníka na parkovisko. Nízka mokasína na pravej nohe mi čudne čľupla. Zaborila sa až po členok do riedkeho blata. Nestihol som včas zareagovať. Čtěte více ZDE »

Alkoholičku Jane zbožňoval, lebo bola taká istá biedna, ako on. V čase jej smrti už nežili ani Bukowského rodičia. Keď sa dozvedel o skone matky, veľmi sa ho to nedotklo. Naopak, keď o dva roky po matke mu zomrel otec, považoval to za dôvod na oslavu. Napísal:

“…vďaka Bohu! Je po ňom, po ňom, po ňom!”

Po otcovi zdedil pätnásťtisíc dolárov, čo bola v roku 1959 celkom pekná suma. O rok na to, keď už mal štyridsať rokov, mu malý vydavateľ Griffith vydal jeho prvú knihu, zbierku básni pod názvom Kvet a päsť a zvierací plač. Kniha mala 28 strán a vyšla v náklade dvesto kusov určených najmä pre vydavateľových známych a pre autora.

Čtěte více ZDE »

V USA Bukowského nemali príliš v láske. Aspoň nie tak, ako v Európe a najmä vo Francúzsku, či samozrejme v Nemecku, kde sa 16. augusta 1920 narodil.

Keď mal tri roky, rodičia sa presťahovali do USA, odkiaľ jeho otec nemeckého pôvodu pochádzal. Bukowského matka bola zasa rodená Nemka. V Los Angeles sa z neho stal Henry Charles Bukowski a začal sa odvíjať jeho čudný osud.

Otec, ktorý bol nezamestnaný, ho strašne bil. Bukowski – dieťa bol ohyzdný. Mal množstvá vyrážok po tvári a nik sa s ním na gymnáziu nechcel kamarátiť. Keď mali maturitný ples, pozoroval spolužiakov ukrytý za kríkmi, ako tancujú a veselia sa v telocvični školy, kde mali stužkovú.

Čtěte více ZDE »

Klikněte na obrázek pro vstup do Galerie CF Plus a nebo pro zvětšení

Spisovatelia dávajú hlavným hrdinom mená, ktoré nie sú vždy náhodné. Niekedy ich dokáže publikum ľahko dešifrovať, kto sa za nimi skrýva, aká osoba zo skutočného života sa stala predlohou pre literárne stvárnenie.

Autor, o ktorom bude reč, sa rozhodol jednej z ním stvorených postáv dať meno Henry Chinaski. Tak sa volá hrdina jeho šiestich románov a množstva poviedok.

Reč je o americkom spisovateľovi, ktorý sa narodil 16. augusta 1920 v Nemecku v mestečku Andernach ako Heinrich Karl Bukowski. Keď zomrel vo veku 74 rokov, svet ho však už poznal pod novým poamerikanizovaným menom Henry Charles Bukowski.

Priatelia, ale aj verejnosť ho často oslovovali familiárne prezývkou vytvorenou z mena Henry – Hank. Je teda viac ako jasné, prečo sa jeho literárny hrdina volá Henry Chinaski. Tiež to, z akej príčiny ho v románoch iné postavy oslovujú rovnako ako autora – Hank.

Čtěte více ZDE »

To, čo robí v televízii človeka slávnym, je odpradávna sledovanosť. Kým bola jediná štátna televízia, sledovanosť sa nerátala píplmetrami, ale oveľa ťažším spôsobom. Šlo o to, či vašu prácu prevzala nejaká iná, zahraničná televízna  stanica. Skratkou EVN – teda Eurovízia, sa označovali západné vysielače, a IVN – teda Intervízia, východné stanice. Ak sa vám podarilo, že ste mali na druhý deň po odvysielaní vašej práce vo výkaze o vysielaní napísané – prevzali všetky stanice IVN, EVN, plus CNN, stali ste sa miestnou mediálnou hviezdou.

Čtěte více ZDE »

Akurát vo štvrtok 20. januára 2011 ráno som myslel na to, kedy opäť a kam pôjdeme na besedu s majstrom Ladislavom Ťažkým. Kde znova budem môcť s jeho láskavým slovom predstúpiť pred čitateľov a povedať im: máte spisovateľa, ktorý ako jeden z mála by si zaslúžil, aby sme ho nominovali na Nobelovu cenu za literatúru. Ale si ho nevážime, ako býva slovenským zvykom. Hoci získal cenu nemeckých nakladateľov, ktorá sa považuje za malú nobelovú cenu pre Európanov.

Žiaľ, už to povedať nemôžem. Odišiel práve v to ráno za svojimi dobrými vojakmi, za stotníkom Amenmáriom a za všetkými, ktorí sa ho snažili zniesť z tohto sveta. Im sa to nepodarilo. Ani fyzicky, ani duchovne. Prišiel milosrdný čas.

Stál som v Dome kultúry v Ladcoch. A rozohňovali ma vlastné slová o prečítanom. Čtěte více ZDE »

Prešlo dvadsať rokov a na pultoch kníhkupectiev sa objavila podobná politická sci-fi Fatherland od Brita Richarda Harrisa. Nemecký veľvyslanec vo Veľkej Británii Herman von Richthofen pre román osobne intervenoval v roku 1993 u šéfredaktora Sunday Times. Vyjadril znepokojenie nad názormi Richarda Harrisa, ktorý tak ako Dick napísal román o Hitlerovom víťazstve a o vymyslenej dohode z Ríma, ktorou si víťazná nemecká Ríša plne podriadila dvanásť vazalských štátov.

Veľmi nápadná zhoda so zmluvou z Maastrichtu a rozhodnutie urobiť z marky základ svetového valutového systému má takisto odozvu v realite, keďže pod rúškom fantázie autor dokazuje, že Hitlerove vojenské ciele Nemecko dosiahlo aj bez použitia zbraní a bez víťazstva v 2. svetovej vojne.

Čtěte více ZDE »

Medzi slovenskými letcami je veľa osobností. Z tých navždy zapísaných v histórii majú osobitné miesto pre mňa prví dvaja. Mal som možnosť poznať ich blízkych príbuzných. Vyše dvadsať rokov som sa priatelil s praneterou prvého slovenského letca Ondreja Kvasa a synovca generála Milana Rastislava Štefánika som spoznal tesne pred jeho smrťou.

Stavebná inžinierka Karin Lalinská si na prastrýka pamätala veľmi živo, aj keď jej ťahalo na deviaty krížik. Ondrej Kvas sa stal pre ľudí hrdinom. A v rodine boli na slávneho príbuzného náležite hrdí. Karin Lalinská opatrovala vzácnu kvasovskú rodinnú Králickú bibliu, ktorá mala viac ako dvestopäťdesiat rokov. O prastrýkovi mi vravela, že ako dieťa sa naňho hnevala. Chlapcov brával do lietadla povoziť sa po nebi, ale dievčatá nie. Ani vlastnú neter.

Čtěte více ZDE »

Navyše bol Dick neuveriteľne plodným autorom, veď napísal vyše päťdesiat za svojho života knižne vydaných diel pozostávajúcich z románov a zbierok poviedok či filmových scenárov aj u nás známych Blade Runner či Total Recall, alebo Minority Report. Z tých novších filmov inšpirovaných jeho tvorbou spomeňme Next na motíve Dickovej poviedky Zlatý muž. Časopis Time zaradil jeho román Ubik medzi sto najlepších anglických románov vydaných od roku 1923.

Poznal strasti aj slasti úspechov dosiahnutých cez priepastné bezodné bolesti utrpenia. V eseji pripravenej pre londýnsky seminár v roku 1975 to.i. povedal:

„Sefer Jecirah, kabalistický text. Kniha stvorenia, ktorá je stará takmer dvetisíc rokov, nám hovorí: dobro proti zlu a zlo proti dobru, dobro pochádza zo zla a zlo z dobra, dobro očisťuje zlo a zlo dobro, dobro sa uchováva pre dobré a zlo pre zlé. Čtěte více ZDE »

“Jedna z najefektívnejších foriem priemyslových alebo vojenských sabotáží sa obmedzuje na také škody, pri ktorých nikdy nemožno bez zvyšku dokázať – alebo dokázať vôbec – že ich ktosi spáchal úmyselne. Je to ako podzemné hnutie odporu, možno ani vôbec neexistuje. Ak vybuchne bomba, ktorej rozbuška je umiestnená v zapaľovaní auta, potom zvyčajne existuje aj nepriateľ, ak iba zlyhá nejaké zariadenie, ak všetko vyzerá ako chyba, ktorá sa zákonite sem-tam prihodí v prirodzenom toku času, a ak ju prechádzajú malé chyby a nehody, potom sa im obeť, či už je to jednotlivec, strana, alebo celá krajina, nijako nemôže dokonale ubrániť.“

Čtěte více ZDE »

London je svojský a odzbrojujúco úprimný. Za každých okolností čestný nielen k sebe, ale najmä k čitateľovi. Tak sa mohlo stať, že kým sám otvorene hlásal nadradenosť bielej rasy nad inými, vytvoril príbehy amerických Indiánov či domorodcov z oblasti Tichomoria, ktoré sú vzorom ľudskej šľachetnosti. A ich spravodlivý boj za slobodu je logickou reakciou na aroganciu bielych nadradencov. Stal sa ich ochráncom, ich hovorcom ľudských a ich občianskych práv – povedali by sme dnes, že bol ich ombudsmanom.

Obhajoval ich v tvorbe. Písal o nich neuveriteľné príbehy, akými bola aj poviedka Mapuhi a jeho dom, ale aj množstvo iných vykresľujúcich česť a odvahu trebárs eskimákov v zajatí Bieleho ticha, či domorodcov z oblasti Tichomoria, Tahiti, či Austrálie. Pôsobil v Japonsku, ale aj v Číne.

Čtěte více ZDE »

Ako veľký znalec, i vychutnávač, pán i otrok slova “chcem” napísal London tieto slová v autobiografickom cestopise Plavba na lodi Snark. Keď pil, tak poriadne. Až bol z neho korheľ na pohľadanie, čo náležite zúročil v románe Majster alkohol, ktorý neskôr po jeho smrti priniesol plody prohibície vo vždy puritánsky sa tváriacej americkej spoločnosti. On ju demaskoval – ona sa bránila. Citáty z knihy sa stali heslami rozhorčených občanov, členov abstinenčných spolkov miernosti, ktorí žiadali vládu a Kongres, aby zaviedli prohibíciu. Aj keby nechcel, musel byť martýrom. Celý život sa zodieral pre niekoho iného. Nikdy nie pre seba. Ako dieťa nastúpil do práce, aby uživil bláznivú matku Floru a invalidného otčima Johna Londona, ktorého zbožňoval a mal po ňom meno.

Čtěte více ZDE »

Mám zelenú hlavu a pružné telo zo smrekového stromu. Dovoľte, aby som sa vám predstavila, som zápalka, ktorá ako viete, vnáša svetlo do temnôt.

Takto si v duchu zápalka zabalená v papierovom vrecku predstavovala, ako začne vlastné veľkolepé vystúpenie pred tými, ktorí si ju zapália. Na tú chvíľu sa veľmi tešila najmä pre svetlo, ktoré má svetu priniesť. Bola rozhodnutá urobiť túto svoju životnú službu čo možno s najväčšou svedomitosťou a zodpovedne. Predstavovala si, aká to asi bude sláva, aká žiara! Svetlo už poznala, vedela, že ho cez deň na Zem zosiela Slnko a v noci Mesiac. Keď však zapália ju, to bude čosi úplne nové, bude to jej svetlo, ktoré odovzdá ľuďom na používanie. Ostatné zápalky neboli o nič menej veselé. Rovnako ako ona vedeli, že sú poslami plameňov a tešili sa všetky spolu, kedy im zelené hlavy ovenčia ich vlastné lúče.

Čtěte více ZDE »

Dňa 22. novembra 1916 – deň po smrti cisára Františka Jozefa zomrela na predávkovanie narkotikami legenda sveta – Jack London. Milióny ľudí takmer všetkých kontinentov trúchlili.

Spisovateľ más sa stal symbolom dobrodružstva, ale najmä čestnosti, úprimnosti, nezlomnej vôle a skon panovníka zanikol v tieni Londonovho pamätníka v srdciach čitateľov. Kam zmizla honosná pompa slávy postavená na rodovej výlučnosti vlastníctva moci a bohatstva? Kto to v obľúbenosti porazil cisársku korunu.

Chudobný chlapec, ktorý trel od narodenia neuveriteľnú biedu a od trinástich rokov na úkor vzdelávania živil celú rodinu podradnými prácami. Patrili k nim zamestnania od kuriča v elektrárni, po pracovníka práčovne. Od piráta, ktorý mal aj vlastnú loď, kým mu ju nepotopili, námorníka, cez policajta, tuláka až k zlatokopovi.

Čtěte více ZDE »

Najväčšia letecká tragédia bola v dejinách Slovenska pri návrate našej vojenskej misie z Kosova 19. januára 2006. Vtedy tesne pred preletom na slovenské územie narazil vojenský slovenský špeciál do kopca pri maďarskej obci Hejce. Zahynulo 42 vojakov, prežil jediný – Martin Farkaš, ktorý sedel vzadu v lietadle vedľa lekára jednotky… Medzi obeťami bol aj plukovník a spomínaný lekár jednotky, môj strýko Martin Háber. Mal päť minút do dôchodku. Taký dlhý čas by trvalo lietadlu, kým by sa dotklo letiska v Košiciach. A potom chcel strýko požiadať o vojenský výsluhový dôchodok. Mal už na to vek (57), aj odslúžené roky. Misia v Kosove bola preňho ako aj pre iných značne psychicky náročná najmä pre množstvo bolesti medzi civilistami, ktorých boli denno denne svedkami.

Čtěte více ZDE »

Ak by bola pravda, čo napísal v imaginatívnej poviedke V okovách tohto sveta (1954) americký spisovateľ Philip K. Dick, že vytekajúca ľudská krv z rán privoláva anjelov, ktorí čakajú na nové duše, tak nad krajom Západného Slavónska, ale aj iných miest bývalej Juhoslávie, sa takmer desaťročie v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznášali okrídlené stvorenia. A medzi nimi aj nemálo anjelov koní. Anjel koňa sa podobá bájnemu Pegasovi. Lipicany sú navyše bielej farby. A aj keď svetoznámy chov koní plemena lipicany bol pýchou mnohých desaťročí kúpeľného mestečka Lipiku v Chorvátsku, mal som možnosť tieto kúpele zažiť v čase, keď erdžanie zo stajní vystriedal hlas samopalov. Čtěte více ZDE »

Keď sa bojím zapnúť televízor, má to jednoduchú príčinu. Všetci sú doma. Znamená to, že manželka po a) – hneď začne lamentovať, že ona nič pozerať nemôže, lebo musí prať, žehliť, variť, upratovať… po b) – práve dávajú jej obľúbený program o bývaní a hneď mi mnou sledované vysielanie prepne, pričom počúvam, čo nemáme a musíme si do bytu kúpiť.

Teda to je u nás taká rodinná hra. Ja si zapnem televízor a v tom momente ho chcú pozerať všetci. Správanie manželky som popísal. Sú tu ešte naše deti.

Syn doletí s dopoly vyholenou hlavou, na ktorej má len v strede zafarbený na červeno jeden pás dlhých vlasov ako Indián na bojovom chodníku, a vyhlási: Dnes nik nemôžete pozerať nič, lebo práve začína punková legenda, na ktorú som čakal pol roka…

Čtěte více ZDE »

Gravitačné a odstredivé zrýchlenie vo fyzike predstavuje otáčanie Zeme. Veľkosť gravitačného a odstredivého zrýchlenia nie je vždy rovnaká. Závisí od vzdialenosti, v akej sa nachádzate od Zeme a od zemepisnej šírky, lebo naša planéta je rotačný elipsoid. Vo všeobecnosti však platí, že toto zrýchlenie sa vo fyzike udáva ako g rovná sa 9,780 metrov za sekundu na druhú. Takú hodnotu má g na rovníku na úrovni morskej hladiny. V stíhačke, keď prekonávate príťažlivosť Zeme, sa spomínaná hodnota g ráta v zápornej hodnote. Záporné g vás silnejšie vtlačí do sedadla, keď štartujete z letiska. V prípade krokolomnejších manévrov vám záporné g vytiahne z hlavy krv a vy upadnete do bezvedomia. V prípade zložitých manévrov rýchlo sa rútiacich stíhačiek sa so záporným g ráta. Aj s tým, že krátkodobo môže pilot stratiť vedomie. Preto si musí byť vedomý, kedy sa mu asi vedomie vráti, aby neohrozil vlastný let.

Čtěte více ZDE »

V Košiciach osobitnú kapitolu na vysokej vojenskej leteckej škole predstavovali Arabi. Títo piloti zo spriatelených arabských krajín mali totiž svojské výberové konanie na pilota. Nebolo dané ako u nás fyzickou a psychickou schopnosťou. Dôležité bolo, kto bol ktorého adepta letectva oteckom. Ak to bol miestny šejk, diplom mal takpovediac vo vrecku.

Horšie to bolo s inštruktormi, ktorí mali takýchto leteckých kadetov učiť. Im stačilo, že sú šejkovými potomkami. Na čo by sa mali snažiť? Snažiť sa predsa museli tí, čo ich mali naučiť lietať. A tak sa medzi nimi vyskytovali rôzni experti. Jeden z nich rozmlátil drahé armádne lietadlo. Šlo o cvičnú stíhačku.

Otecko mu však poslal nové éro. Peniaze neboli preňho problém. A tak šejkov syn mal dostať letecký diplom na vojenské stíhačky takpovediac ako darček. To však nebolo také jednoduché, ako sa oteckovi – šejkovi zdalo. Nové lietadlo synáčik rozmlátil rovnako, ako to predchádzajúce, ktoré patrilo pôvodne armáde. Žiaden inštruktor nechcel s ním viac lietať.  Čtěte více ZDE »

Nebuďte lidi hluší
a nastavte uši
chceme vás na mou duši
upřímně varovat

V+W

Všetky nedorozumenia vznikajú z chybnej komunikácie. To sa ľahko povie, ale ťažšie odstráni v praxi. Skúste povedať šéfovi, že máte na nič náladu, lebo vám znížil plat. Urobil tak preto, aby zachránil vôbec existenciu vášho miesta. A tak sa niet na koho sťažovať, iba ak na svetovú globálnu krízu. Ale štve vás to. Neurobili ste nič zlé. Pracujete rovnako. Ba aj viac. A máte menej.

Čtěte více ZDE »

Klikněte na obrázek pro vstup do Galerie CF Plus a nebo pro zvětšení